Francúzska literatúra ponúka množstvo materiálu na tvorbu muzikálu. Niektoré z najväčších diel francúzskych klasikov , ako napríklad Gróf Monte Cristo, Bedári, Traja mušketieri, Chrám Matky Božej v Paríži a Angelika sa už na muzikálovej scéne dočkali svojho spracovania. Nedávno sa k nim pridal aj Muž so železnou maskou z pera Alexandra Dumasa. Do muzikálovej podoby ho pretvorili Michal David, Lou Fanánek Hagen a Libor Vaculík.
Muzikál Muž so železnou maskou mal premiéru 1.11.2017 v Divadle Broadway. Autori lákali divákov na mená ako Helena Vondráčková, Josef Vojtek, Marián Vojtko a Daniel Hůlka. Mohlo by sa teda zdať, že celé dielo je prekomerčnené. Avšak popri týchto stáliciach českej muzikálovej scény sa na javisku objavujú aj mladé talenty ako Jan Kopečný, Vojtěch Drahokoupil a Martin Šemík, ktorí v nijakom prípade nezaostávajú.
Keďže téma Muža so železnou maskou patrí ku klasikám svetovej literatúry a bola spracovaná v niekoľkých filmových verziách, k deju sa vyjadrovať nebudem. To už je na divákovi, či si vopred zistí dej, alebo sa nechá prekvapiť. Avšak v skratke sa vyjadrím k obsadeniu a k pozitívam aj negatívam predstavenia tak, ako ich vnímam ja.
Hlavnou postavou je, prirodzene, kráľ Ľudovít XIV. / Filip. V podaní Jana Kopečného to bol herecký koncert v jednej aj druhej roli. Len je škoda, že Filip nedostal viac priestoru, v prvej polovici bol na javisku len Ľudovít a v druhej polovici tiež dominoval. Filip síce má nádhernú sólovú áriu a pár ďalších piesní, ale na javisku trávi nepomerne menej času, ako jeho dvojča Ľudovít XIV. Aj v záverečnej scéne zámeny hovorí iba kráľ a jeho dvojník v kostýme Filipa len mĺkvo stojí na javisku. Myslím, že autori tu naplno nevyužili potenciál, ktorý im scéna dvojčiat ponúka. Keby sa na záver udiala priama konfrontácia kráľa a Filipa, hoci aj z playbacku, dodalo by to predstaveniu dramatickosť a možno aj divák by sa stratil v tom, ktorý je Ľudovít a ktorý Filip, čo je v podstate pointa celej zámeny.
Čo sa týka kvarteta mušketierov d’Artagnan (Josef Štágr), Athos (Bohouš Josef), Porthos (Václav Svoboda) a Aramis (Jaromír Adamec), mám len jednu výhradu, a to obsadenie Josefa Štágra do role d’Artagnana. Kto pozná pôvodný príbeh Troch mušketierov vie, že d’Artagnan by zo spomínanej štvorice mal byť najmladší, avšak Josef Štágr v tejto roli na prvý pohľad pôsobí skôr ako Athosov otec a nie učeň. Napriek tejto vekovej nezrovnalosti sa všetci štyria zhostili svojich rolí bravúrne, ako vo vážnych scénach, tak v humorných. Postava Porthosa prináša najviac humorných situácií a komentárov a veľmi efektívne tak odľahčuje dej.
Keďže hlavná dejová linka sleduje osudy kráľa a mušketierov, kráľovná Anna Rakúska (Iva Marešová), Louisa (Michaela Gemrotová), Mária Terézia (Pavlína Ďuriačová) a Cecile (Nelly Řehořová) sú viac -menej vnímané ako vedľajšie postavy, avšak keď boli na javisku bez pánov, absolútne mu vládli. Pekne je urobený aj vedľajší príbeh lásky Louisy a Raula (Peter Pecha), ktorý síce zomrel už pred koncom prvého dejstva, ale v jej snoch sa stále vracal a spolu s Filipom sa stal kladným hrdinom deja. Postavy Fouqueta (Martin Šemík) a šaška (Martin Schreiner) sprevádzajú kráľa na dvore, ale celkovo veľa priestoru nemajú, napriek faktu, že práve oni dopomohli tomu, aby zámena prebehla úspešne – šašo donútil kráľa vymeniť si šerpu a Foquet na základe tej šerpy poslal Ľudovíta do Bastilly.
Veľmi pozitívne vnímam scénku z Commedie dell’arte na kráľovskom dvore, pretože ponúka autentický náhľad ako zábava reálne mohla vyzerať. Veľmi dobre pôsobí aj to, že Ľudovít XIV. na javisku reálne tancuje a nepozerá sa na tanec z pohodlia stoličky, ako niekedy v muzikáloch býva zvykom, že tancuje len company. A moju lingvistickú dušičku potešil aj šašek, ktorý má síce minimum priestoru a len jednu pieseň, ale aspoň tú spieva s nádychom francúzštiny v hlase a dodáva tak predstaveniu nielen humor, ale aj dojem, sa naozaj nachádzame na francúzskom kráľovskom dvore.
A teraz trošku k tým negatívam. Všetci herci aj členovia company majú dobové kostýmy z dielne Romana Šolca, ale v jednej scéne company tancuje len v tmavomodrých vestách bez košele, takže im vidno celé ruky od ramena dole a v kontraste s plno oblečenými hercami to pôsobí jemne rušivo. Takisto pôsobia aj projekcie, ktoré miestami vyzerajú, že sú tam len preto, aby malo predstavenie nádych modernosti. Vo väčšine prípadov by ich vedel nahradiť príslušný herec. Niektoré melódie môžu divákovi, ktorý videl inú muzikálovú tvorbu Michala Davida pripadať povedomé, ale veľmi kladne hodnotím upravenú verziu piesne Přátelství na třikrát z muzikálu Traja mušketieri od toho istého autora. Pekne to celý mušketiersky príbeh spája a zoceľuje. Trochu nevyužitá mi príde kulisa rozpolenej obrovskej masky umiestnenej na opačných koncoch javiska, keďže ju použijú len 2-3 krát a zvyšok predstavenia nečine stojí na kraji. A v neposlednom rade treba spomenúť zatmievačky pri každej prestavbe scény. V celom predstavení ich je vyše dvadsať a divák tak síce počuje hudbu, ale z dva a pol hodinového predstavenia pozerá takmer osem minút do tmy.
Celkovo však Muža so železnou maskou hodnotím veľmi pozitívne. Predstavenie plné dramatických aj humorných scén plynie a nemôžem sa sťažovať na jediný zlý herecký, či spevácky výkon. Určite ho radím k predstaveniam, ktoré chcem vidieť ešte minimálne raz, aj keď možno s jemne iným obsadením. Fanúšikovia Michala Davida aj historických románov si v Mužovi so železnou maskou určite prídu na svoje.
Autorka: Anna Duffeková
[SLGF id=29028]
