Keď sa povie meno Jonathan Larson, väčšine divadelných fanúšikov automaticky príde na um muzikál Rent, ktorý navždy prepísal históriu tohto divadelného žánru. Získal Pulitzerovu cenu v kategórii dráma, pričom toto ocenenie je v tomto prípade o to významnejšie, že sa zriedka stalo, aby ho získal muzikál. Niet teda pochýb, že ide o cenné dedičstvo. Málokto však vie o ďalšom diele z pera Jonathana Larsona – jednoaktovke pod názvom Tick…Tick…Boom! Toto predstavenie pôvodne hral samotný autor vo forme tzv. „rockového monológu“, pod názvom Boho Days. Rovnako ako Rent, aj Tick…Tick…Boom! je vo veľkej miere inšpirované New Yorkom 90. rokov, vidno tu však omnoho viac autobiografických prvkov, keďže vo svojom pôvode ide o autorovu „spoveď“ o tom, čo mu život v tomto meste priniesol.
Svoju muzikálovú podobu táto inscenácia dostala vďaka blízkej priateľke Jonathana Larsona, Victorii Leacock, ktorá požiadala scenáristu Davida Auburna, aby sa jeho textov ujal. Ten materiál zrekonštruoval, zredigoval a rozpísal pre troch hercov, a tak do príbehu vstúpil aj najlepší kamarát Jonathana Larsona, Michael, a priateľka Susan. Premiéra sa následne konala v roku 2001 Off-Broadway v Jane Street Theatre v New Yorku. Odvtedy sa muzikál objavil v desiatkach produkcií na divadelných scénach po celom svete.
V Prahe sa Tick…Tick…Boom! dočkalo svojej premiéry 15.2. 2018 v Divadle na Prádle. Tento článok je však písaný z reprízy, ktorá sa konala 22.4.
Jon (Tomáš Vaněk) má týždeň 30. narodeniny, čo je preňho doslova katastrofická predstava, pretože nemal by tridsaťročný človek mať už rodinné zázemie, stabilný príjem, jednoducho povedané, poriadok v živote? Všetci jeho rovesníci majú svadby a pracujú vo firmách, bývajú v luxusných bytoch s umývačkou riadu a každé ráno pijú predraženú kávu, aby sa celý deň udržali v tip-top kondícii a energickom nasadení. No a potom je tu on, ktorý pracuje v bistre, energiu si dopĺňa koláčikmi Twinkies a dňom i nocou píše nádejné muzikály. Nádejným skladateľom je však už tak dlho, že ho tá nádej začína opúšťať. A aby toho nebolo málo, jeho priateľka Susan (Lucia Jagerčíková) začína nenápadne, ale veľmi dôrazne, naznačovať, že sa chce z New Yorku odsťahovať do Nového Anglicka, kde by sa rada usadila a založila si s ním rodinu. A jeho najlepší kamarát Michael (Peter Pecha), ktorý si buduje kariéru v nadnárodnej firme, ho už tiež začína presviedčať, že takáto práca by bola pre jeho kreatívneho ducha pravdepodobne schodnejším, ale hlavne racionálnejším a ekonomickejším riešením. Jon však odmieta počúvať okolie a všetku energiu vkladá do predvádzačky svojho najnovšieho muzikálu Superbia. Ako to nakoniec všetko dopadne?
Na to, aby vás pohltila atmosféra tohto predstavenia podľa môjho názoru stačí jednoducho vojsť do divadelnej sály. Scéna Aleša Valáška v podobe jasnožltej panorámy New Yorku ožíva pod svetlami Tomáša Lohina a v spojení s celkovým charakterom Divadla na Prádle razom zabudnete, že sa nachádzate na Malej Strane v Prahe a v mysli sa ocitnete akoby na skutočnej predvádzačke niekde na Off-Broadway scéne v New Yorku. A vďaka komorným, útulným rozmerom tohto divadla máte pocit, že nie ste diváci, ale sledujete Jonov príbeh niekde v jeho obývačke. Práve toto oceňujem, pretože fanúšikom Jonathana Larsona sú určite známe príbehy o tom, ako svoje rozpracované diela predvádzal svojim priateľom u seba doma a v tomto divadle som mala veľmi podobný dojem. Ten ešte upevnila kapela, ktorá atmosféru perfektne dotvára. Pre túto inscenáciu je naozaj veľkým plusom, a ukazuje, o čo diváci v iných divadlách prichádzajú, keďže predstavenia so živou hudbou sú skôr príjemným prekvapením než bežnou praxou.
Réžie českého uvedenia muzikálu Tick…Tick…Boom! sa ujal Martin Vokoun, ktorého režisérska dráha je pomerne rôznorodá. Z najnovších inscenácií možno spomenúť napríklad plzeňské uvedenie pôvodného českého muzikálu Zahrada divů či scénická koláž venovaná Federicovi Garciovi Lorcovi pod názvom Lorca, ku ktorej taktiež sám vytvoril javiskovú adaptáciu. Hoci šlo o prvú inscenáciu pod jeho taktovkou, ktorú som mala možnosť vidieť, myslím, že herci boli vedení k výborným výkonom a nadšenie a energia, ktoré do predstavenia vložili, sa preniesli snáď ešte aj na turistov na Pražskom hrade.
Čo ma však na inscenácii zaujalo, je preklad, pretože sama viem, že prekladať poéziu alebo piesne si žiada nielen skúseného prekladateľa, ale aj pevné nervy a naozaj veľkú dávku kreativity. Ako si môžete prečítať v programe Tick…Tick…Boom! pri piesňach Jonathana Larsona je potrebný ešte desaťnásobok spomenutého. Priznám sa, že ak mám nejaké piesne napočúvané v origináli, pred ich verziami v iných jazykoch mám tendenciu mať trochu obavy. Avšak, už po premiére, keď som po prvýkrát počula Tick…Tick…Boom! zaznieť česky, musím povedal, že Michal Zahálka a Jan Šotkovský sa výziev v podobe kvanta odkazov na tvorbu Stephena Sondheima (ktorý bol Larsonovým profesionálnym vzorom) či rôznych českému divákovi neznámych reálií vlastných životu v New Yorku, ktoré Jonathan Larson v piesňach pripravil, zhostili naozaj obdivuhodne.
Tomáš Vaněk je nepochybne stálicou vo všetkých pražských larsonovských produkciách. Je vidieť, že tento štýl mu presne sedí a Jonathanovi Larsonovi naozaj rozumie. K roli Jona pristupuje so zodpovednosťou a s veľkým nasadením. Príbeh muzikálu Tick…Tick…Boom! je doslova horská dráha emócií, ktoré, aby som neprezradila zásadné momenty deja, nebudem približovať, avšak každú z hereckých polôh, ktorú tento muzikál ponúka, zvláda s prehľadom.
Či už ako frustrovaný muzikálový skladateľ, ktorý cíti, že život mu uteká pomedzi prsty a on ešte stále žiadne zo svojich diel neuviedol na Broadwayi, človek, ktorý sa snaží byť čo najlepším kamarátom pre Michaela, tak, ako to vždy bývalo a čo najlepším priateľom pre Susan alebo ako „roztomilé trdlo“ v scéne brainstormingu nového produktu vo firme, kde Michael pracuje. Hudba Jonathana Larsona rozhodne nepatrí k hudobne najjednoduchším kúskom, no Tomášovi nerobí žiadny problém, či už úvodná pieseň Třicet je stáří (30/90), ktorá dáva hlasivkám dosť zabrať alebo baladu Proč (Why), sústredená skôr na príbeh.
Lucia Jagerčíková je pre svoju rolu skvelou herečkou. Táto postava totiž prináša so sebou dve stránky. Na jednej strane je Jonova priateľka Susan. Je vidieť, že jej na Jonovi naozaj záleží a má ho naozaj rada, avšak trápi sa, pretože vidí, že sa od seba pomaly vzďaľujú. Perfektne zvláda všetky herecké polohy, z ktorých najlepšia je pravdepodobne scéna Terapie (Therapy), v ktorej sa háda s Jonom. Na druhej strane je zas Karessa, Jonova „mierne“ bláznivá kolegyňa zo Superbie, ktorej najvýraznejšou scénou je najmä pieseň Možná se mýlím (Come To Your Senses), po ktorej tiekli slzy ešte aj voľným sedadlám.
Peter Pecha (držiteľ ceny Thálie za svoj výkon v muzikáli Rocky) veľmi presvedčivo predstavuje v roli Michaela prakticky presný protiklad večne zasnívaného Jona. Je praktický, racionálny a snaží sa svojho kamaráta držať pri zemi. Sám je totiž bývalý herec, no nedarilo sa mu, a tak sa rozhodol pre kariéru v marketingu a dodnes sám seba presviedča, že poslúchnuť rozum bola správna voľba. Najviac ma zaujal v scéne Dost už (No More), v ktorej sa nachvíľu vracia k bláznivému teenagerovi, ktorý niekde hlboko v ňom ešte stále žije.
Hoci je hlavnou postavou príbehu Jon, Lucia Jagerčíková a Peter Pecha si zaslúžia naozaj špeciálne uznanie. Okrem svojich postáv Susan a Michaela sa totiž na scéne každý z nich prestrieda v niekoľkých ďalších postavách. Uvidíte ich tiež ako „jemne“ flegmatickú Jonovu agentku Rosu Stevensovú, ktorej za žiadnych okolností nechýba v ruke pohár s vínom, Jonových rodičiov, otravných zákazníkov bistra, v ktorom Jon pracuje alebo ako sekretárku a vedúcu oddelenia marketingu a nervózneho stážistu v Michaelovej práci. V poslednej spomínanej scéne taktiež predviedli svoj skrytý talent členovia kapely Kristina Brachtlová (piano), Jakub Červinka (elektrická gitara), Jakub Nývlt (bicie) a Dalibor Pelc (basgitara), ktorí sa tu objavujú ako ďalší členovia kreatívneho tímu.
Tick…Tick…Boom! je naozaj jeden z muzikálov, ktorý je v mnohých ohľadoch neštandardný, ale o to viac sa oplatí prísť sa naň pozrieť. Je vidieť, že ide o projekt, na ktorom všetkým zúčastneným naozaj veľmi záleží a ich nadšenie je naozaj nákazlivé.
Tvorivý tím:
Réžia: Martin Vokoun
Český preklad a prebásnenie: Michal Zahálka a Jan Šotkovský
Dramaturgia: Ondřej Doubrava
Scéna a kostýmy: Aleš Valášek
Hudobné a spevácke naštudovanie: Kristina Brachtlová
Pohybová spolupráca: Steve Josephson
Svetelný design: Tomáš Lohin
Zvukový majster: Petr Janeček
Produkcia: Markéta Schröcková, Tomáš Vaněk
PR: Michaela Jankulárová
Fotografie: Kristýna Junková
Autorka článku: Romana Švecová
1. premiéra 15. 2. 2018 (foto Kristýna Junková)
[SLGF id=29793]
