Londýn ǀ Les Misérables, Bídníci, Bedári…  – príbeh, ktorý nikdy nezostarne

Londýn ǀ Les Misérables, Bídníci, Bedári… – príbeh, ktorý nikdy nezostarne

Victor Hugo nepochybne patrí k velikánom francúzskej aj svetovej literatúry. Veď kto by nepoznal príbeh zohaveného Quasimoda zamilovaného do krásnej cigánky Esmeraldy, alebo Jeana Valjeana večne utekajúceho pred Javertom? Román Bedári (Les Misérables) je nadčasové dielo, ktoré bolo spracované nespočetne veľakrát, ako na striebornom plátne, tak na doskách, ktoré znamenajú svet.

Určite stojí za zmienku niekoľkodielne filmové spracovanie v hlavných rolách s Gérardom Depardieu a Johnom Malkovichom. V roku 2012 sa filmového spracovania dočkala aj muzikálová verzia príbehu, kde v obsadení nechýbali hviezdy ako Hugh Jackman, Rusell Crowe, Anne Hathaway, Helena Bonham Carter, Eddie Redmayne, Sacha Baron Cohen, Amanda Seyfried a mnoho ďalších. Takisto sa tu objavili aj účinkujúci z divadelného spracovania muzikálu – Colm Wilkinson (Jean Valjean v premiérovom obsadení na West Ende v roku 1985), Killian Donnelly (Jean Valjean), Hadley Fraser (Marius, Grantaire, Javert), Samatha Barks (Eponine) a ďalší.

Muzikál Les Misérables mal premiéru v Paríži v roku 1980. Hudbu zložil Claude-Michael Schönberg, pôvodné francúzske texty napísali  Alain Boublil a Jean-Marc Natel a známejšie anglické texty vytvoril Herbert Kretzmer. O české texty sa bravúrne postaral Zdeněk Borovec. Päť rokov po premiére v Paríži sa Bedári udomácnili na londýnskom West Ende a o rok neskôr aj na americkom Broadwayi. Do Českej republiky prišli prvýkrát v roku 1992. Odvtedy sa opätovne hrali v pražskej GoJa Music Hall (2003, 2012), v Mestskom divadle Brno (2009), momentálne sa pripravuje inscenácia v Severočeskom divadle v Ústí nad Labem  a v septembri 2019 by sa mala konať premiéra Bedárov aj v divadle Nová scéna v Bratislave.

Príbeh diela Bedári je tak notoricky známy, že nepovažujem za podstatné ho nejako zvlášť rozoberať. Avšak je potrebné poznamenať, že filmové, ani divadelné verzie, ani zďaleka nepokrývajú všetky dejové línie románu Victora Huga. Dôvod je prostý – celé Hugovo dielo sa skladá z 5 zväzkov,  ktoré v sebe dohromady obsahujú 48 kníh. Keby niekto chcel sfilmovať celý príbeh tak, ako je napísaný, potreboval by niekoľko sezón seriálu. Muzikál teda pokrýva v množstve dejových liniek len to najpodstatnejšie.

Na úvod rozboru diela musím podotknúť, že nebudem porovnávať londýnsku a české produkcie, pretože z českých verzií som videla len predstavenie Mestského divadla Brno pri hosťovaní v Bratislave pred vyše 5 rokmi a už si konkrétne prevedenie veľmi nepamätám. Ale prejdem už priamo k londýnskemu predstaveniu.

Les Misérables sa hrajú v historickom Queen’s Theatre v širšom centre Londýna neďaleko známeho Piccadilly Circus a priamo oproti divadelnej kaviarni Theatre Cafe. Už pred vstupom do divadla diváka ohromí fasáda divadla, na ktorej je cez niekoľko poschodí obrovský plagát s Enjolrasom držiacim červenú vlajku – symbol revolúcie. Z druhej strany divadla je už tradičné logo muzikálu – malá Cosette. Pred hlavným vchodom je, podobne, ako u fantóma, zlatá dlaždica s logom muzikálu. Väčšina londýnskych divadiel, ktoré som navštívila, má 2 spoločné znaky. Prvým je, že na javisko je bezchybne vidno z každého jedného miesta v hľadisku, či už sedíte na prízemí, prvom, alebo druhom balkóne, na kraji, alebo v strede.  Druhým je vskutku zvláštne rozmiestnenie toaliet po budove. Tie sa nenachádzajú na každom poschodí, a teda je treba úporne hľadať. Ale, ako sa hovorí: Kto hľadá, nájde. 🙂

Čo sa týka predstavenia, ako takého, nedá sa odísť bez absolútne nádherného umeleckého zážitku. Podobne, ako u Fantóma opery, aj tu bolo očividné, že sa predstavenie už desaťročia nezmenilo a všetko v ňom šliape, ako hodinky. Či už príchody a odchody účinkujúcich, tiché a rýchle zmeny scény, práca s pohyblivým javiskom, alebo absolútne nehlučné a nenápadné „rozkladanie“ a „skladanie“ barikády. To všetko spolu s úžasnými výkonmi hercov vytvára absolútnu katarziu a pohladenie na duši.

Minulé leto som mala možnosť vidieť v roli Jeana Valjeana Killiana Donnellyho, ktorý od prvého momentu, ako vstúpil na javisko, pôsobil neuveriteľne autenticky. Už od prvej sekundy, ako ho vidíte, vám prebleskne hlavou: „Toto je skutočný Valjean!“ Svoj podiel na tom, samozrejme, majú aj kostýmy a líčenie. V roli Javerta sa predstavil Novozélanďan Hayden Tee, ktorý si so zápornou postavou policajta poradil rovnako bravúrne, ako Donnelly s rolou trestanca. Na výkony účinkujúcich nemôžem povedať jedno krivé slovo, skrátka boli skvelí! Jemne rušivo pôsobila jedine predstaviteľka Eponine, ktorá bola Afroameričanka, a teda sa výzorovo nehodila do historického konceptu Paríža v 1. polovici 19. storočia. To však nič nemení na to, že svoju rolu odohrala perfektne.

Vzhľadom na to, že sa Bedári hrajú už takmer 40 rokov a boli spracovaní toľkými spôsobmi, nemožno poprieť, že naozaj ide o nadčasové dielo s veľkou, nielen umeleckou, ale aj spoločenskou a historickou hodnotou.  Román aj muzikál dokonale zachytávajú problémy, ako spoločenské rozdiely medzi triedami, chudoba, nespravodlivosť a zásadný rozdiel medzi spravodlivosťou a morálnosťou, ktoré sú dnes menej viditeľné, ako pred tými  dvomi storočiami, no stále aktuálne. Ak sa rozhodnete urobiť si výlet do Londýna, toto divadlo rozhodne nevynechajte.

O pripravovaných produkciách v Ústí nad Labem a v Bratislave budeme ďalej priebežne informovať.

Autor: Anna Duffeková

Leave Comment