Pán Váhu a Tatier, Matúš Čák Trenčiansky, ovládal na prelome 13. a 14. storočia prevažnú časť dnešného Slovenska, básnici a spisovatelia ho nie raz nazvali prvým slovenským kráľom. Meno tohto uhorského šľachtica je opradené množstvom tajomných legiend a príbehov o slávnych bitkách. Muzikál Matúš Čák Trenčiansky divákom približuje boj o Svätoštefanskú korunu a intrigy, ktoré sa diali na uhorskom dvore pri nástupe Karola Róberta na trón.
Premiéra sa konala 21.9.2018. Hudbu k muzikálu zložil Ľubo Horňák, libreto napísal Jakub Nvota, texty piesní Marián Brezáni a Dodo Gombár. Tu musím oceniť občasné použitie latinčiny, ktorá dodáva deju historický ráz a obzvlášť pojem Terra Mathei (Matúšova zem), vtedajší názov celého jeho panstva. Choreografie si vzala na starosti Beáta Oleárniková a predstavenie je v réžií Petra Weincillera. Treba taktiež vyzdvihnúť autora scény, ktorá síce pozostáva len z niekoľkých kusov dreveného nábytku a troch stolov, ale počas celého predstavenia sa s nimi nádherne pracuje. Tým, že je divadlo také malé, pôsobia efektne aj svietniky a lampáše so skutočnými sviečkami. Dynamiku predstaveniu dodáva aj pohyb účinkujúcich v hľadisku a diváci sú tak úplne vtiahnutí do deja.
Hlavnú rolu Matúša Čáka stvárňuje Jiří Zonyga, ktorého diváci môžu poznať z muzikálov Ples upírov a Mefisto. Napriek tomu, že pôvodom nie je Slovák, jeho slovenčine sa nedá absolútne nič vytknúť, bola som veľmi príjemne prekvapená. Rolu neoblomného mocného šľachtica, ktorému však nie sú cudzie city a láska, zvládol na výbornú. Takisto oceňujem aj zapojenie sa do záverečnej bitky, keďže býva zvykom, že boj na javisku predvádza výhradne company.
Jeho láska Izabella je v podaní Petry Maxinovej absolútne neprehliadnuteľná nielen vďaka sýtočerveným šatám. Žena, o ktorú majú záujem dvaja najmocnejší uhorskí šľachtici, Matúš Čák a Karol Róbert, dodáva putovaniu za trónom ukončeným Bitkou pri Rozhanovciach aj trpký nádych pomsty.
Role Karola Róberta, mladého panovníka na uhorskom tróne, sa zhostil bývalý superstárista Martin Harich. Myslím, že sa na túto rolu perfektne hodí, nielen vekom. Rozmaznaného fracka s naivnou predstavou o panovaní stvárnil bezchybne.
Zaujímavou postavou je aj Kuma, Lenka Rakárová, ktorá sa niekoľkokrát Matúša pokúsi zabiť, no nikdy neuspeje, čo vedie diváka k zamysleniu, či jeho smrť naozaj chce, alebo len koná na rozkaz vrchnosti. Jej protikladom je Johan, Milan Šimek, ktorý síce začína ako Matúšov priateľ, no pod tlakom cirkvi a panovníka obracia kabát. Je ideálny príkladom toho, čo všetko boli ľudia vtedy schopní urobiť, aby si zachránili kožu aj napriek prísahám a sľubom.
Kardinál Gentilis v podaní Petra Kočiša nádherne ukazuje manipuláciu vysokých cirkevných úradníkov tej doby s vysokou šľachtou a intrigy v boji o moc. Nielenže je šedou eminenciou celého kráľovstva, ešte si dá za to aj platiť.
Peter Pavlík v roli kuchára je jasným dôkazom, že aj s malým gašparkom sa dá hrať veľké divadlo. Minimum priestoru na javisku využíva na maximum, odľahčuje pomerne temné predstavenie nenúteným humorom a slovnými hračkami.
Za zmienku určite stoja aj štyria rytieri zo skupiny historického šermu Rád svätého Galahada, Gábor Blászovits, Martin Kriváň, Ladislav Záhradník a Peter Michalek, ktorí síce celé predstavenie nepovedia nič, ale v záverečnej bitke predvádzajú absolútne dôveryhodný boj s reálnymi štítmi a mečmi. Oproti iným historickým muzikálom, ktoré používajú len „bezpečné“ atrapy je to určite plus.
V dnešnej dobe sa robí veľmi veľa historických muzikálov, ale Matúš Čák Trenčiansky jednoznačne patrí k tým najlepším. Komornosť divadla umožňuje bližší kontakt s divákom a herecké výkony v kombinácií s historickým šermom publikum naozaj prenášajú o niekoľko storočí späť.
Muzikál Matúš Čák Trenčiansky sa bude hrať v Divadle Wüstenrot dvakrát mesačne do mája 2019.
Autorka článku: Anna Duffeková
