Viedeň ǀ Ples upírů a Tanz der Vampire – rovnaký a predsa iný

Tanz der Vampire je nemecká klasika podobne ako je Dracula klasikou pre českého a slovenského diváka.  Diváci za týmto dielom Romana Polanského, Jima Steinmana a Michaela Kunzeho už vyše 20 rokov nadšene cestujú do nemeckých a rakúskych metropol. Hral sa vo Viedni, Hamburgu, Berlíne, Oberhausene, Stuttgarte a dokonca zablúdil aj na americký Broadway.  Keďže sa v minulom roku znovu vrátil do Viedne, rozhodla som sa ísť si pozrieť pôvodné nemecké predstavenie. Predtým som už dvakrát videla pražskú verziu.

Ples upírov sa hrá v historickej budove divadla Ronacher len pár minút od Dómu sv. Štefana. Už pri prvom pohľade na budovu divadla diváka aj bežného okoloidúceho zaujme 3D logo muzikálu vsadené do rohu budovy  – upírsky chrup.  Takisto vnútrajšok budovy pôsobí majestátne a pripravuje diváka na návrat o niekoľko storočí späť.

Rolu grófa von Krolocka si v Ronacheri delia Drew Sarich, Mark Seibert, Thomas Borchert a Filippo Strocchi.  Sáru hrá primárne Diana Schniererová, dopĺňajú ju Abla Alaoui a Anetta Szabo. Ostatné role sú viac menej bez alternácií. Nebudem sa vyjadrovať konkrétne ku každému jednému, pretože by z tohto článku vznikol traktát na 30 strán.  Ale treba povedať, že každý v obsadení sa zhostil svojej role naplno, excelentne a celé predstavenie malo veľmi dynamický a humorný náboj.  Škoda, že predstavenia v Prahe nie sú až také humorné. Je tam humor, to sa nedá poprieť, ale vo Viedni ho majú trošku viac.

A teraz priamo k predstaveniu ako takému. Na prvý pohľad vidno, že je dielo v takej istej forme zachovávané už vyše 20 rokov. Majestátne kulisy dominujú prvému aj druhému dejstvu. V prvom dejstve je dominantný otočný hostinec, ktorý majú aj v Prahe. V druhom dejstve je pražská produkcia na kulisy skromnejšia, ale nie je to nevyhnutne negatívna zmena.  Tam, kde je Viedeň monumentálna, Praha stavila na ikonickosť a symboly. Uvediem pár príkladov.

Na začiatku druhého dejstva pri titulnej piesni Sáry a Krolocka je v Ronacheri  široké schodisko a stena plná „portrétov“.  V Prahe Krolock vychádza spoza závesu v spomínanej stene. V Ronacheri je obrovská otočná knižnica, zatiaľ čo pražská produkcia stavila na jednoduchosť.    A v neposlednom rade, viedenský Krolock v poslednej scéne schádza na bál po točitých schodoch, zatiaľ čo v Prahe sa vezie zhora na lávke. Opäť zjednodušenie, ale vôbec nie rušivé.  Iné sú aj animácie na plátne, ale to už je skôr záležitosť autorských práv.

Posledná vec, ktorá je odlišná sú kostýmy.  Prirodzene, každá produkcia má svojho kostyméra a teda kostýmy v Prahe sú iné ako tie vo Viedni.  Je síce pravda, že na bále by mala mať Sára tmavočervené šaty a v Prahe má biele. Takisto Alfréd je oblečený v tmavofialových ženských šatách miesto  pôvodného mužského kostýmu s parochňou. Ale tieto zmeny sú už záležitosťou režiséra Radka Balaša, produkcie a autorských práv. V každom prípade treba uznať, že kostýmový výtvarník Roman Šolc opäť nesklamal.

Takže suma sumárum, obe predstavenia, aj Ples upírů v Prahe aj Tanz der Vampire vo Viedni majú niečo do seba a určite sa oplatí vidieť obe produkcie. Človek tak môže sám porovnať a rozhodnúť sa, ktorá verzia sa mu páči viac. Ja osobne favorita nemám, každé predstavenie je svojské a keby som si mala vybrať, ktoré chcem vidieť ešte raz, odpoveď je jednoduchá – obe.

Autorka článku: AnnaDuffeková

Ples upírů

0 Comments

There are no comments yet

Leave a comment