Londýn ǀ School of Rock – veľká rocková show tvorená malými umelcami

Londýn ǀ School of Rock – veľká rocková show tvorená malými umelcami

Barón Andrew Lloyd Webber je meno, ktoré muzikálovým fanúšikom netreba veľmi predstavovať. Veď kto z nás by už niekedy nepočul o muzikáloch Fantóm opery, Mačky, Sunset Boulevard, Evita, či Jesus Christ Superstar? Jeden z najznámejších svetových skladateľov, ktorý tento rok oslávil sedemdesiate narodeniny pri tvorbe svojich muzikálov berie inšpiráciu z poézie, biblických príbehov aj románov. Jeden z jeho najnovších muzikálov School of Rock (Škola ro(c)ku) vznikol na základe rovnomenného filmu s Jackom Blackom a Joan Cusackovou z roku 2003. Muzikál premiéroval v roku 2015 na americkom Broadwayi a v roku 2016 sa ho dočkalo aj európske publikum na londýnskom West Ende.

Muzikál School od Rock sa hrá trošku ďalej od centra West Endu na Drury Lane v Gillian Lynne Theatre pomenovanom po nedávno zosnulej choreografke, ktorá vytvorila choreografie k viacerým Webberovým muzikálom. V rovnakom divadle sa hrával aj iný muzikál A. L. Webbera Mačky. Účinkujúci si z tejto skutočnosti robia priamo na predstavení srandu a do muzikálu je dokonca priamo vložený úryvok z piesne Memory.

Ale teraz priamo k predstaveniu. Na to, aby sa dali čo najlepšie opísať dojmy z tohto diela treba najprv trochu predstaviť dej. Príbeh sa odohráva na prestížnej americkej škole Horace Green, kde sú deti vychovávané k zodpovednému plneniu úloh a ambicióznosti. Všetko sa zmení, keď sa na miesto zastupujúceho učiteľa omylom dostane neúspešný rocker Dewey Finn, ktorý celý život sníva o tom, že bude vypredávať veľké koncertné haly a stane sa celosvetovo uznávanou celebritou. Spočiatku nekladie na žiakov žiadne nároky a vraví im, aby si okrem neustálych školských povinností užívali život, ale keď v nich objaví hudobný talent, ktorý ich rodičia kvôli „oveľa podstatnejšiemu vzdelaniu“ zanedbávajú, všetko sa zmení. Usilovne nacvičujú na Bitku kapiel, kde si Dewey chce splniť svoj rockerský sen, no po čase sa všetko zmení. Deti si nového učiteľa nesmierne obľúbia pre jeho ľudský prístup a aj po odhalení jeho tajomstva a skutočných ambícií, keď vyjde najavo, že je podvodník, stoja za ním a idú spolu na Bitku kapiel, pretože on im preukázal viac ľudskosti, pochopenia a porozumenia, ako všetci ostatní učitelia a rodičia dohromady.

Zaujímavosťou je, že sa v tomto muzikáli stretávajú umelci z úplne iných svetov. Rolu Deweyho Finna hrajú členovia reálnych rockových kapiel, nie študovaní herci. Dewey je duchom stále pubertiak, a teda aj jeho predstavitelia zo seba dávajú maximálnu energiu. Mala som možnosť v tejto roli vidieť Garyho Trainora a z neho pohŕdanie školským systémom a nespútaná energia priam sršali. Akýmsi kontrastom k pojašenému Deweymu je riaditeľka Horace Green pani Mullinsová, striktná dáma, ktorá má rada všetko pod kontrolou, aj keď je vo vnútri rockový fanúšikom rovnako, ako Dewey. Túto postavu však hrá operná speváčka, pretože má  v roli vložený úryvok z Mozartovej čarovnej flauty. Tak isto ako už spomínaná Memory, ani táto vložka z iného diela nepôsobí rušivo a podtrhuje charakter postavy. V podaní Rosanny Hylandovej opäť famózny výkon. Postavy učiteľov a rodičov hrajú tí istí herci, čo symbolizuje tlak na deti z každej strany – nevnímajú rozdiel, pretože na ne stále niekto kladie nároky na vynikajúce výsledky a to, čo chcú oni, si nevšíma nikto okrem Deweyho. V muzikáli hrajú, takpovediac, krovie. Takisto ako Deweyho kamarát Ned Schneebly s manželkou, u ktorého býva, a ktorému ukradne identitu, aby mohol učiť na Horace Green.

Prirodzene, keďže celý príbeh je o deťoch z Horace Green, predstavujú najdôležitejšiu zložku obsadenia práve deti. V muzikáli vystupuje 13 zhruba desaťročných detí, ktoré skrátka berú dych od momentu, ako vyjdu na javisko. Nielenže by sa ich herecké výkony dali porovnať so skúsenými hercami, je vidno, že ich to baví a okrem iného aj bezchybne ovládajú hru na viaceré hudobné nástroje. Za všetko hovorí záverečná scéna na Bitke kapiel, kde majú deti na čele s Deweym zhruba dvadsať minútový rockový koncert. Z niektorých miest v hľadisku je vidno na orchestrisko, kde si hudobníci užívajú pohľad na mladú „konkurenciu“, čo svedčí o tom, že sa všetko deje absolútne naživo bez playbacku či half-playbacku.  Aj keď nie som fanúšikom rocku, predstavenie som si užila od prvého tónu po posledný. Bola to vskutku obrovská rocková show tvorená malými umelcami.

School of Rock poukazuje na viaceré problémy v dnešnej spoločnosti a je prínosom pre malých aj veľkých. Dospelí si uvedomia, že treba počúvať svoje deti a neplniť si na nich svoje ciele a sny. Ak otec sníval o hokejovej kariére, neznamená to, že syna baví hokej a samé jednotky na vysvedčení nie sú zárukou prvotriedneho vzdelania a intelektu.   Deti sa zase naučia, že ak dostatočne dlho pôjdu za svojim snom, môže sa im splniť. Treba nájsť rovnováhu medzi dospeláckymi povinnosťami a ambíciami a detstvom, pretože ak od malička tlačíme deti do ctižiadosti a dokonalosti, majú vôbec detstvo?

School of Rock patrí k modernejšiemu druhu muzikálov, ale ak budete mať v Londýne  príležitosť, určite ho nevynechajte. Hudba Andrew Lloyd Webbera a úžasné herecké výkony sú zárukou dobrej divadelnej zábavy plnej chytľavých melódií, situačného humoru a silného príbehu, ktorý dojme k slzám nejedného drsňáka.

 

Autorka článku: Anna Duffeková

 

 

Leave Comment