Tag: Hudební divadlo Karlín

Dracula je nesmrteľný, ale nie nezraniteľný

Muzikál Dracula mal premiéru v pražskom Kongresovom centre v roku 1995. V roku 2009 sa konala obnovená premiéra v divadle Hybernia a v 2015 ho producenti priniesli do Hudobného divadla Karlín. Hral sa aj na Slovensku, v Južnej Kórey, Belgicku, Nemecku, Lichtenštajnsku, Rusku a Poľsku. Dalo by sa povedať, že Dracula je český muzikálový fenomén a aj po 23 rokoch sa naň diváci stále vracajú, či už preto, že tento muzikál milujú a chcú ho vidieť  znovu a znovu, alebo preto, že je to už akási muzikálová klasika, ktorú musia vidieť už len z princípu. V každom prípade je dielo Karla Svobodu, Zdenka Borovca, Richarda Hesa a Jozefa Bednárika stále obľúbené a priťahuje divákov všetkých vekových kategórií.

V skratke priblížim cestu Draculu z pražského Kongresového centra do Hudobného divadla Karlín. Po úspešnej premiére v roku 1995 sa Dracula v Prahe hral ešte 3 roky s hviezdnym obsadením, v ktorom nechýbali mená ako Daniel Hůlka, Leona Machálková, Lucie Bílá, Hana Křížková, Jiří Korn a Tomáš Trapl. V titulnej roli sa striedali Daniel Hůlka, Daniel Landa, Tomáš Bartuněk, Ernesto Čekan a další. V roku 1998 sa Dracula s väčšinou pôvodného obsadenia na rok a pol presťahoval do Bratislavy a následne sa vrátil do Prahy, kde sa hral do roku 2003.

V roku 2009 sa konala obnovená premiéra v Divadle Hybernia, kde sa role Draculu po boku Daniela Hůlku ujali Marián Vojtko a Josef Vojtek a k obsadeniu sa pridali aj mladé talenty ako Zdenka Trvalcová,  Tomáš Savka a Kamila Nývltová, ktoré do predstavenia priniesli tzv. čerstvý vietor. Všetky spomínané produkcie, kolosálnu v Kongresovom centre, ako aj komornú v Hybernií, režíroval Jozef Bednárik. Hybernský Dracula oproti pôvodnému predstaveniu priniesol viacero inovácií. Jednak sa značne zmenšil priestor  na javisku, a teda autori scény používali skôr symboly, ako pôvodné kulisy, jednak na javisko vniesli farebnejšie kostýmy a celé predstavenie ožilo.  V tejto produkcií vypadli len 2 krátke piesne, čo síce mohlo pôsobiť rušivo pre divákov, ktorí poznali pôvodnú verziu v Kongresového centra, ale výrazne to neovplyvnilo dej ani predstavené ako také.

V roku 2015 sa Dracula znovu vrátil na dosky, ktoré znamenajú svet, tento krát v Hudobnom divadle Karlín. Bohužiaľ, v tom čase už nežil ani jeden z autorského kvarteta Svoboda, Borovec, Hes, Bednárik a je to na predstavení výrazne poznať. Vzhľadom na to, že HDK má vlastný orchester, Dracula sa nehrá na half-playback, ako väčšina muzikálov. Živá hudba je určite pozitívnym vylepšením, ale niektoré takto upravené melódie pre diváka, ktorý toto predstavenie pozná pôsobia rušivo. Takisto nastali oproti hybernskej verzií  absolútne zbytočné zmeny v kostýmoch. Spomeniem napríklad scénu Upíŕí valčík, kde mala pôvodne Lorraine nádherné tmavomodré šaty a Dracula frak rovnakej farby. Takto obaja ladili s company a nymfami, ktoré majú kostýmy v modrých farbách. V najnovšom uvedení  má však Lorraine len jednoduché biele šaty a Dracula nevýrazný čierny frak.

A v neposlednom rade treba spomenúť réžiu Filipa Renča, ktorá je tŕňom v oku väčšine divákov, ktorí videli prácu Jozefa Bednárika.  Najväčším sklamaním je vyškrtanie zhruba pol hodiny muzikálu, opäť absolútne zbytočné a nepochopiteľné. Predstavenia pod Bednárikovou taktovkou trvali cca 3 hodiny s prestávkou, mali spád, dej plynul. Renč nielenže muzikál zoškrtal, ale takisto piesne v druhej polovici muzikálu popresúval, niektoré vyhodil úplne, iné len čiastočne, no skrátka chaos. Opäť vypichnem jednu scénu – Stokeři, ktorá v Bednárikových verziách otvárala tretie dejstvo. Renč zrušil medzihru po prestávke, ako aj celú šesťminútovú scénu Stokerov, a teda predstavenie po prestávke pokračuje priamo v profesorovom laboratóriu. Úryvok zo spomínanej, pôvodne úvodnej, piesne je neskôr ledabolo vložený do prostriedku tretieho dejstva a dokonca ho postava Nicka prednáša ako činohru. V porovnaní s pôvodnou hudobnou scénou a tanečnou company v pozadí je táto scéna veľmi ochudobnená. Úplnou čerešničkou na torte, ale nie v tom pozitívnom slova zmysle, je záverečná scéna Draculovej smrti. V pôvodnom Bednárikovom naštudovaní Dracula spolu s Lorraine pri poslednej strofe záverečnej piesne symbolicky v  prepadlisku zostupuje dole do pekla. Filip Renč však nechal v záverečnej scéne prepadlisko, na ktorom je Dracula spolu s Lorraine, hore a tým pádom celá alegória Draculovej smrti a jeho vstupu do pekla, kam ho všetky jeho obete posielajú, zlyháva.

Taktiež treba podotknúť, že odkedy sa predstavenie uviedlo v HDK, každý rok sa mení názov z Dracula 2015 na Dracula 2016, Dracula 2017 a aktuálne sa hrá Dracula 2018. Divák predsa vie, aký rok je práve písaný v kalendári a obsadenie sa z roka na rok nemení. Dracula 20 rokov  fungoval bez tohto dodatku, preto ho považujem za absolútne zbytočný. Čo sa týka rokov priamo v predstavení, tretie dejstvo sa v pôvodnom naštudovaní dialo v bližšie nešpecifikovanej budúcnosti, v roku 2009 to tvorcovia upresnili na rok 2088. V karlínskej verzií však svieti rok 2016, čo bolo možno aktuálne ako blízka budúcnosť v čase uvedenia, ale momentálne je to už minulosť. Produkcia by sa skôr mala zamerať na nezrovnalosti v číslach v predstavení, ako na divadelnom programe, pretože takýmto spôsobom ilúzia skazenej budúcnosti, ktorú predstavuje celé tretie dejstvo opäť zlyháva.

V neposlednom rade sa musím ešte vyjadriť k aspektu predstavenia, ktorý si bežný divák nevšimne, ale zahraničný divadelný návštevník je naň odkázaný – titulky. Karlínske divadlo je jedno z najprestížnejších v Prahe a navštevuje ho množstvo cudzincov. Preto sú na každom predstavení k dispozícií anglické titulky, či už sa jedná o zahraničné, alebo české dielo. Avšak z titulkov k muzikálu Dracula človek, ktorý česky nerozumie a predstavenie nepozná, nepochopí absolútne nič. Titulky sú plné chybných formulácií, nezmyselných slovných spojení, nesprávne zvolených slov, skrátka nonsensov. Keby som sa pozerala len na titulky bez hudby a českých textov, absolútne by som netušila, čo sa na javisku deje. Je smutné, že si profesionálne divadlo nevie nájsť financie na  kvalifikovaného prekladateľa. Tento „preklad“ vyzerá, akoby ho vytvoril Google Translate a nie kompetentná osoba.  A divák, ktorý dve a pol hodiny sleduje takéto nonsensy nemá motiváciu sa do divadla vrátiť.

A teraz k obsadeniu. Dracula Lukáš Kumpricht zvládol rolu zo speváckeho hľadiska na výbornú. Avšak po hereckej stránke výrazne zaostával za kolegami Danom Hůlkom a Mariánom Vojtkom. Na rozdiel od oboch spomínaných pánov v Kumprichtovom hlase nebolo počuť jedinú emóciu. Celý jeho spevácky prejav pôsobil odmerane, akoby spieval na koncerte, nie v divadle. Adriana / Sandra Eva Burešová vyzerala, že ju rola baví, ale neohúrila ani neurazila. Leona Machálková sa role Lorraine zhostila s istotou odpovedajúcou rokom, ktoré v muzikáli Dracula strávila. Avšak táto rola by si zaslúžila trošku mladšie obsadenie.  Z celého obsadenia najlepšie pôsobil Tomáš Trapl v roli šaška / sluhu / profesora. Bolo vidno, že si rolu užíva, nechýbala excelentná práca s hlasom, herectvo a mimika. Richard Genzer v roli Nicka pôsobil príliš staro. Producenti stavili na overenú kartu, keďže podobne ako Machálková, Křížková, Hůlka a Trapl účinkoval v Draculovi už v roku 1995, ale táto voľba očividne nevyšla. Bolo vidno, že je v tanečných scénach zadýchaný a celkovo sa vekovo do konceptu postavy nehodí. Aj priamo v predstavení v scéne so Sandrou vtipne poznamenal, že nevie, prečo oni dvaja hrajú mladý zamilovaný pár. Steven Josef Vágner a kňaz Bedřich Lévi sa napriek tomu, že hrali malé role dokázali presadiť. To isté platí o nymfách (Barbora Leierová, Jana Zenáhlíková, Sylvia Schneiderová). Treba takisto vyzdvihnúť Krvinky (Johanka Hájková, Jurij Kolva, Tomáš Böhm), ktoré majú síce menej priestoru, ako v predošlých produkciách, ale svoju úlohu zvládajú skvele.

Na záver len môžem skonštatovať, že napriek toľkým nezrovnalostiam v najnovšej verzií, Dracula stále ostáva nesmrteľnou českou klasikou podobne ako Ples upírov v Nemecku a Fantóm opery v anglofónnych krajinách. Napriek tomu, že je Dracula nesmrteľný, neznamená to, že je nezraniteľný a tak dlhoroční fanúšikovia odchádzajú z Hudobného divadla Karlín sklamaní, rozhorčení a cestou z divadla sa tešia, ako si doma pustia televízny záznam z roku 1996, alebo DVD z roku 2009. A tí, čo Draculu vidia a počujú prvý krát v živote? Ktovie, možno sa vrátia.

Autorka článku: Anna Duffeková

Dracula 2018

Když FILM potká MUZIKÁL – Václav NOID Bárta

Přijďte se podívat na tradiční Vánoční koncert Václava “NOIDa” Bárty plný filmových a muzikálových melodií!

Jeden z nejlepších muzikálových zpěváků na české scéně s celou řadou zajímavých hostů! To je koncert s názvem “KDYŽ FILM POTKÁ MUZIKÁL”.

Koncert hostí Hudební divadlo Karlín. Koncert má dva termíny, 10. a 11. prosince 2018.

Pozor zbývá posledních pár míst! Na nic nečekejte a vyberte si svá místa! 🙂

Když film potká muzikál

Legenda jménem Holmes

Hudebním divadlo Karlín uvádí nový muzikál Ondřeje Gregora Brzobohatého.

Muzikál s názvem “Legenda jménem Holmes” bude mít premiéru 18. října v HDK.

Autoři muzikálu:

Hudba, texty, libreto:
Ondřej Gregor Brzobohatý

Režie:
Gabriel Barre

Choreografie:
Karen Sieber

Hudební nastudování:
Chuhei Iwasaki

Scéna:
Michaela Horáčková Hořejší

Kostýmy:
Kristina Záveská

Sbormistr:
Sára Bukovská

Light design:
Pavel Dautovský

Sound design:
Petr Ackermann

Odborný poradce triků:
Jaroslav Kunc

Choreografie bojových scén:
Norbert Birdman

Herecké obsazení muzikálu:

Sherlock Holmes / Sir Arthur Conan Doyle:
Vojtěch Dyk, Lukáš Janota

Irene Adlerová / Louisa Hawkinsová:
Kristýna Daňhelová, Anna Fialová

Dr. John Watson / Dr. Sigmund Freud:
Aleš Háma, Denny Ratajský

Profesor Moriarty / Virgil Cromwell:
Jan Sklenář, Petr Vaněk

Paní Hudsonová:
Ivana Chýlková, Jaroslava Kretschmerová

Inspektor Lestrade:
Filip Rajmont. října 2018 v Hudebním divadle Karlín